Pamätáš, ako sme sa pred piatimi rokmi lúčili? Reval som ako malé decko, ale až keď ste odišli z triedy. Predstava, že už nikoho z vás neuvidím bola silnejšia ako to, že priateľstvá, ktoré vznikli sú večné. To som vždy vedel a stále to viem. Teraz, po čase, sa akoby nič nezmenilo. Len sa všetko jasnejšie vyfarbilo. Čiernobiele je čiernobiele a farebné je farebné. Som spokojný.
Dnes prežívam to isté, len s inými. Fakt som asi Fénix, pretože všetka moja sila, ktorú som pri vašom odchode nechal vo vás, sa obnovila. Obnovila sa pre nich. Hej, aj oni si z nej ukrojili poctivý kus, ale nikdy som to neľutoval, lebo vďaka vám som vedel, že to vstávanie z popola stojí za tých pár bezsenných nocí. V ich prípade aj za tých pár šedín, ktoré už mám. Čiernobiele je čiernobiele a farebé je farebné. Som spokojný.
Mám vás rád. Aj prvých, aj druhých. Ono to síce znie...mám rád...ako mám rád zemiakové placky, ale myslím že viete, ako to myslím. Ale asi neviete, ako veľa ste mi dali. Nie je ťažké byť dobrým, lebo veď taký som bol:), ak máte pre koho byť.
Aj vtedy, aj teraz som obďakovaný, od vás, od nich. Teda od nich až tak moc ešte nie, asi čakajú čo dá budúci týždeň. Aj keď hovoriť to, čo dávno viem, je snáď aj zbytočné. Na druhej strane, vždy to dobre padne. No nie? Ale pravda je taká, že to ja musím ďakovať, vám aj im, za to, že ste skvelí ľudia, v tom najhyperbolickejšom prevedení, za vašu úprimnosť a spontánnosť. Za to, že som sa s vami nikdy necítil len ako obyčajný človek.
Takže
hurá Ad revidendum abiturientov 2002...bude sa piť? bude prasiatko?
...okej, víkend v tatrách
hurá abiturienti 2007...bude sa piť? budú vifonky?
...okej, víkend v blatnej
Všemocný relax vám všetkým želá...veď vieš...kto
